Boli sme početná rodina a naša stará škodovka už nám dávno prestala stačiť. Ale na kúpu nového auta nám peniaze schádzali a tak sa stále čakalo až niekedy budú. Lenže osud sa už asi na to naše staré auto nemohol pozerať a tak jedného dňa keď sme sa všetci tiesnili na ceste do práce otec dostal šmyk a my narazili do stromu. Našťastie sa nikomu nič nestalo, ale fáro bol na šrot.
Nezostalo nám nič iné ako kúpiť nové. Vďaka poistke sa nám nejaké peniaze vrátili a tie sme použili ako základ. Samozrejme bolo nevyhnutné si vziať pôžičku. Len vďaka pôžičke sme si mohli dovoliť kúpiť auto, kam sme sa konečne všetci pohodlne vošli.
S pôžičkou nebol skoro žiadny problém. Jeden deň sme o nej zažiadali a za týždeň sme mali peniaze na účte. Otec neváhal a šiel hneď peniaze získané pôžičkou využiť lebo dochádzanie autobusom sme mali všetci dosť. Kúpil krásne nové auto, bolo pôvodne trochu drahšie, ale dojednal zľavu a tak nám kúpu pôžička stopercentne pokryla.
To bolo radosti, pôžička nám umožnila to, k čomu sme sa márne roky odhodlávali. Ten rok sme síce išli miesto k moru len k Máchova jazera, ale zato novým krásnym autom. Pôžičku sme už dávno splatili, ale autíčko nám slúži doteraz.
