Už ako malý som hrával na rybníku s otcom hokej. A moja láska sa ma držala aj v školských rokoch. Lenže prevádzkovať šport je v dnešnej dobe sakramentsky drahá záležitosť a tatkovi pomaly ale iste dochádzali peniaze. Bolo mi 16 a predo mnou sa otvárala sľubná kariéra, vedel to tréner aj moji rodičia ale vďaka financiám mi hrozilo že hokej budem musieť prestať hrať. Keďže brigádu, tréningy i gympl by som už vážne nestíhal.
Otcovi peniaze došli, žili sme z minima a tak jediné čo som mohol, bolo niekde vziať na čas pôžičku ktorú by som splatil z prázdninové brigády. Babička bola tak dobrá a pomohla mi s ručením. Bola to síce pôžička iba 10 000, – na poplatky a nejaké tréningové potreby, ale aj tak pre mňa bola jediným možným riešením. Pôžičku mi po zažiadanie poslali na účet a ja som mohol hneď zaplatiť hokejovej príspevky a kúpiť si nové chrániče a hokejku.
Tréner bol rád a otec taky, ale úplne najšťastnejšia som bol ja. Vďaka pôžičke som mohol hrať hokej ďalej. Po školskom roku som mal zabezpečenú brigádu a tak som pred sústredením nastúpil ku kase v supermarkete. Mesiac utiekol ako voda asi preto že som sa zoznámil s Klárou a zarobil som slušný balík peňazí.
Pôžičku som splatil a zostalo mi aj na poplatky na ďalší rok. Klára a ja sme sa cez leto veľa zblížili a keď sme spolu začali chodiť tak bol môj život ešte krajší. Verte alebo nie, ale vďaka nej sme nejeden zápas vyhrali. Chlapci sa asi viac snažili, keď sme mali tak peknú fanúšičku. :-)
